Pytačky čítačky

Tieto riadky sú mierne upraveným výňatkom z korešpondencie na tému elekronických čítačiek, ktorý zverejňujem na popud a so súhlasom adresáta a predkladám čitateľom na diskusiu.

Ako som bol prisľúbil, zasielam krátke pojednanie na tému elektronických čítačiek. Uvedená záležitosť ma kvári už nejaký ten mesiac. Pozorujem pravidelne v rúre cestujúcich s uvedenými zariadeniami, resp. zariadením (z 99% je to Kindle), takže som mal viackrát možnosť na vlastné oči posúdiť jeho kvality. Zobrazenie sa skutočne veľmi podobá na papier a číta sa dobre (aj cez rameno). Je vidieť, že Kindle je veľmi ľahký a skladný, ergo ideálny pre zcestovaných (alebo pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť pri každom sťahovaní prenášať 15 krabíc vrchovato naložených literatúrou). Kapacita je skoro rozprávková, nakupovanie jednoduché (a lacné), výdrž batérie prekonáva očakávania. Ak k tomu človek pripočíta slovník, podporu pdf a možnosť vyhľadávania, takmer by sa zdalo, že nie je o čom rozmýšľať.

Avšak keď som predložil celú záležitosť svojej polovičke, stretol som sa s vehementným odporom. Tá ako "perceiving" osoba veľmi ťažko nesie absenciu akýchkoľvek zmyslových vnemov spojených s procesom čítania – a má pravdu: čítačke chýba vôňa, chýba dotyk papiera, ktorý človeka podvedome ukotvuje "v knihe". Chýba obálka, takže odpadá lákavá možnosť nenápadne intelektuálsky pózovať roztvoreným Joycom, ale aj škatuľkovať blížnych zahĺbených do Danielle Steelovej. (Ostatne, v USA vraj vďaka čítačkám prežíva renesanciu soft-pornografická literatúra určená pre ženy, ktoré si ju môžu vychutnať v anonymite bez toho, aby ich strápňovala harlekýnová obálka alebo názov typu "Bent Over" či "Hot Daddy Cop".) Aranžovať si knižnicu v Kindli tak, aby čo najviac zapôsobila na diváka, je tiež zbytočné a nemožné.

Čítačka upriamuje predsa pozornosť k obsahu, "k duchu", a oslobodzuje ho od príťaže "tela". Kniha prestáva byť matériou, ktorú treba vlastniť, ale stáva sa čistou informáciou, mimo čas a priestor, s ktorou sa stačí iba zjednotiť v procese čítania. Nie je teda virtuálna – zduchovnená – knižnica kresťanskejšia? Možno. Ale čo s nebezpečenstvom gnosticismu? Nezanikne v čítačke jedinečnosť každej knihy ako samostatného objektu? Nepohltí kindlovské Jedno rozmanitosť stvorenia? Mňa na knihách baví práve ich pestrosť a heterogenita, každá z nich je samostatným predmetom s charakteristickou sadzbou, váhou, farbou a dizajnom obálky... Každá edícia má svoje vlastné čaro (alebo svoj vlastný odpudzujúci rys). Po novom je však predmetom čítačka, nie kniha – tie sú všetky jedna ako druhá. Fyzickosť je tu degradovaná do funkcie prenášateľa a zobrazovateľa informácie; jednota hmoty a ducha vteleného do knihy je tatam.

S absenciou fyzickosti súvisí aj ďalšia nevýhoda, ktorú si uvedomujem už aj pri čítaní čohokoľvek na počítači: klasický kódex je neprekonateľný čo do jednoduchosti orientácie v texte. Kurzoricky čítať, rýchlo listovať, či preskakovať tu a tam medzi dvoma a viacerými pasážami na Kindli musí byť utrpenie, a to napriek tomu, že je k dispozícii vyhľadávanie. V kódexe som si schopný oveľa jednoduchšie zapamätať, čo kde v texte bolo a aj súvisiaci kontext;  možno to je tým, že pri fyzickej knihe človek viac zapája svoju priestorovú orientáciu. To isté platí pre vzniknutú knižnicu: knihy ako fyzické objekty v priestore poskytujú lepší prehľad a tiež priestor pre náhodu: človek občas pri vyberaní jednej knihy narazí na inú, na ktorú už dávno zabudol; môže ju otvoriť na ľubovoľnom mieste a v okamihu prelistovať, prečítať si ľubovoľnú pasáž len tak, ako chuťovku. V čítačke je všetko (predstavujem si) zoradené pevne, na nejaké objavovanie nie je priestor, to isté platí o listovaní. Neprítomnosť obálky má podobnú nevýhodu: náhodné stretnutia a rozhovory s neznámymi o literatúre vo vlaku sú nemožné. Stretol som sa dokonca už aj s ponosom, že v čítačke môže človek veľmi ľahko zabudnúť na názov knihy, ktorú číta, pretože bez obálky sa naň nemá príležitosť nikdy pozrieť a "internalizovať" ho tak, ako keď berie do rúk papierovú knihu.

Skladnosť v kombinácii s veľkou kapacitou navyše zvádza k rozdrobenosti – veľká obava bola mojej milujúcej manželky, že si do Kindlu nasťahujem množstvo kníh, z ktorých potom žiadnu neprečítam. Iste, aj to je možné, ale myslím, že tomuto úskaliu sa dá vyhnúť (ostatne to isté sa môže stať aj pri fyzických knihách, akurát cez internet sa nakupuje oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie).

Jedným veľkým argumentom v prospech Kindlu je množstvo klasických textov, ktoré sa v elektronickej podobe objavujú na internete a ktoré nie sú inak dostupné. Je rozhodne príjemnejšie ich čítať na Kindli než na počítači. Takisto vidím veľkú výhodu v možnosti sťahovať elektronické vydania novín, časopisov a akademických článkov: hoci samozrejme tisíckrát viac preferujem klasické papierové vydanie tlače, v budúcnosti budú z ekonomického hľadiska elektronické verzie asi predsa len znesiteľnejšie. Čo sa týka kníh, ktoré sú k dispozícii "normálne" aj elektronicky, tam by som bol opatrnejší, lebo každá elektronická kniha kúpená na úkor papierovej urýchľuje "smrť" papierových.

Po prehodnotení uvedených pre a proti som si vytvoril zásady používania svojho hypotetického Kindlu: vždy na ňom čítať iba jednu knihu súčasne, sústrediť sa na inak nedostupné texty, používať ho v situáciách, kde potrebujem praktický a skladný objekt: takže napr. čítanie Akvinského či Aeneidy na pokračovanie do metra apod. Stále som sa však neodhodlal kúpiť si ho – stále vo mne hlodá obava staromilca, že ma "opanuje" a ja definitívne podľahnem jeho elektronickým zvodom, že raz a navždy zmení moju "prax" čítania. Obávam sa ruptúry, po ktorej už niet cesty späť. Rád sa dozviem, čo si o tom myslia kolegovia zpátečníci.